PANELOVÁ DISKUSE 2025

Tomáš TARABA:
STREDNÚ EURÓPU ODDEĽUJE OD ZÁPADU ZDRAVÝ ROZUM

Predovšetkým chcem povedať, že ďakujem za pozvanie na konferenciu, ktorá je pod patronátom otca arcibiskupa, ktorému, samozrejme, prajeme veľa zdravia a na Slovensku ho máme vo veľkej úcte.

Po druhé, chcem povedať, že vzhľadom na to, že sa nenachádzam na ekonomickom fóre, nebudem predovšetkým teraz hovoriť o tom, ako zlyháva Európska únia na ekonomickom poli, pretože to je jasné, myslím si, úplne každému. Európska únia je ekonomicky potápajúca sa loď. Ale keď ste začali, pán moderátor, vašu úvodnú reč o tom, čo je Západ a či patríme na Západ, musím povedať, že máme ešte v nedávnej pamäti, ako Slovenská republika bola predmetom českých volieb a hlavný naratív bol, že nevoľte Babiša, lebo vás dovedie na Východ, ako sú Slováci na Východe. A my sme tomu na Slovensku nikdy nerozumeli, pretože my máme dokonca aj euro. My sme viac prozápadní ako Česká republika. A napriek tomu teda vychádzame z toho, že asi tým chcel pán Fiala a celá tá garnitúra niečo povedať, k čomu sme sa my nevyjadrovali, a prijali sme jasné rozhodnutie, že nebudeme dva roky komentovať útoky na nás, že teda sme Východ. Však geograficky sme, my s tým problém nemáme, ale asi ten odkaz mal byť, že v niečom sme iní. A teda ja s hrdosťou môžem povedať, že prichádzam sem zo štátu, ktorý minulý mesiac schválil zmenu ústavy. A tá zmena ústavy hovorí, že v našom právnom systéme uznávame iba dve pohlavia, a to je muž a žena.

A keď chcete vedieť v Českej republike, či ste Západ, alebo Východ, ak prijmete takúto formu zmeny, uvidíte tú mieru kritiky zo Západu. Myslím si, že to je tá deliaca línia toho, kde je ten zdravý rozum a kde ten zdravý rozum prestáva byť. Následne sa toto všetko pretavuje do celého právneho systému, pretože táto jedna zmena, a to naozaj ústavná zmena v spoločnosti, aj na Slovensku rozdelila spoločnosť na dva tábory. Asi v každom jednom štáte, ktorý tu reprezentujete, je to u vás takisto, či to je Poľsko, či to je bývalý kandidát na prezidenta z Rumunska, či to je Maďarsko. Proste tá spoločnosť je rozdelená, ale na Slovensku sme dokázali nájsť ústavnú väčšinu a nielenže sme to politicky pretlačili nejakými dohodami alebo podobne, ale na Slovensku naozaj ľudia ešte stále veria tomu, že existuje niečo také prirodzené, ako je iba muž a žena. A je to téma, ktorú ľudia naozaj chceli.

Vzniklo to tak, že sme mali debatu o tom, do akej miery môže štát tlačiť sexuálnu výchovu na školách, a bol taký liberálnejší prúd aj v rámci našej vládnej koalície, ktorý hovoril, kde je tá hranica, kedy má rodič právo povedať štátnej vzdelávacej inštitúcii, že niečo si nepraje. A keď sme diskutovali o tom, že malo by to byť možno to hodnotové ukotvenie náboženského charakteru, úplne sme na tomto nevedeli nájsť zhodu, pretože môže sa stať aj to, že niekto prehlási, že náboženská viera je o tom, že Zem je plochá, a tým pádom povie, že moje deti nebudú chodiť napríklad na fyziku. Alebo druhý povie, že ja verím naozaj v to, že za sedem dní bol stvorený svet, a teraz, keď budeme učiť niečo iné, nepošle deti do školy. Preto sme si povedali, že to, čo je u nás kľúčové, je, aby sme zachovali vlastnú identitu.

A teraz je mi úplne jedno používať termíny, kde je Západ, alebo kto je Východ. Koniec koncov, kresťanská kultúra do Rímskej ríše z veľkej časti prišla, myslím si, z toho oproti Rímu, z Východu, veď samotný Jeruzalem je na východ od Rímskej ríše, od Ríma. Takže nechceme sa teraz pohybovať v tom, kto je Východ, kto je Západ a či Európska únia je dobrá alebo zlá a či z nej treba vystúpiť, alebo nie. To, čo si myslím, je, že všetci by sme mali byť sebavedomí v tej rovine, že každý sme zodpovední za to chrániť svoju vlastnú identitu a na to je povolaný každý štát. A na to sú povolaní všetci politici a my na Slovensku vo všetkom pretavujeme našu politiku do toho, aby sme vlastnú identitu, ktorá je postavená na identite odvodenej od kresťanskej tradície, zachovali, pretože naši ľudia to tak chcú. Následne sa to pretavuje do našich názorov na migračnú politiku, na našu rodinnú politiku, na našu sociálnu politiku. Pretavuje sa to, samozrejme, aj do toho, že po zmene ústavy je dnes nemožné, aby sa napríklad financovali zo štátneho rozpočtu mimovládky, ktoré budú hovoriť, že existuje viac ako dve pohlavia. Nebudeme financovať vzdelávacie kurikulum, ktoré hovorí, že to tak nie je. To znamená, že je to strecha, ktorá, keď má pevný základ, dáva predpoklad na to, aby sme vedeli spolupracovať.

Ja si myslím, že ak nás niečo oddeľuje ešte v strednej Európe, tak je to tento – kľudne to nazvime zdravý rozum – v tejto veci. Toto sú spoločné menovatele, ktoré nás oddeľujú od tej politickej elity, ktorá sa kľudne môže nazývať západná. Ja sa cítim rovnako západný ako oni, ale práve toto nás dnes už oddeľuje. A toto je, myslím si, aj to, na čom vieme následne spolupracovať, a naším záujmom Slovenskej republiky je naozaj, aby sme spolupracovali v rámci Vyšehradskej štvorky, pretože rozprávajú mi aj bývalí premiéri, s ktorými sa stretávam, že ešte nie tak dávno to fungovalo tak, že keď bolo rokovanie Európskej rady, postupnosť bola tá, že Nemecko sa najskôr muselo dohodnúť s Francúzskom a hneď za ním, ako druhé, museli ísť štáty Vyšehradskej štvorky, pretože keď zrátate počet obyvateľov Maďarska, Českej republiky, Slovenska a Poľska, tak to bola sila, bez ktorej nevedeli prijať žiadne významné rozhodnutie.

To znamená, áno, z nášho pohľadu rozbitie Vyšehradskej štvorky – a v tomto, žiaľ, aj vláda Slovenskej republiky ešte za pána Matoviča urobila svoje – je problémom a my urobíme všetko preto a veríme, že nádejná budúca vláda pod vedením pána Babiša v tejto veci posilní tú vyšehradskú spoluprácu. Som tu aj preto, aby som to za slovenskú stranu deklaroval, že nielenže sme pripravení na veľmi úzku spoluprácu s českou novou vládou, ale urobíme všetko, aby Vyšehradská štvorka fungovala a vedela veľmi jasne definovať tie naše priority v Bruseli.

Po druhé, myslím si, že áno, ekonomický rozmer je dôležitý, ale máte aj veľa rodín, ktoré sú bohaté, a napriek tomu sa rozpadnú. A preto ten ekonomický aspekt nie je to jediné, čo nás v Európe spája. Ja si myslím, že keby sme tu dnes stáli a Európska únia by mala obrovský ekonomický rast a nízku nezamestnanosť, dobre, boli by sme možno aj pred Čínou a Spojenými štátmi. Napriek tomu si nemyslím, že by sme tu v tomto auditóriu povedali, že Európska únia je úplne v poriadku, pretože prechádzame určitou krízou identity, a to, že ňou prechádzame, človek najlepšie pochopí, keď napríklad chodí po návštevách afrických štátov, kde teda ten prirodzený rozum, napríklad na to, čo je rodina, čo nie je rodina, ešte existuje. A tam vidíte v debatách s tými politikmi, že európsky kontinent dnes nie je v ničom príťažlivý ani ideologicky a nie je príťažlivý pre tie štáty ani ekonomicky.

To, čo sme začali robiť pred asi desiatimi rokmi – taká politika Európskej únie, že chcete mať obchodnú dohodu s Európskou úniou, tak dobre, tu je zoznam zákonov v hodnotovej otázke, ktoré musíte schváliť, inak sa s vami nebudeme baviť – viedlo k tomu, že sme sa ako Európska únia vyčlenili a vytlačili sme tieto štáty, práve aby spolupracovali s Čínou, aby spolupracovali s ostatnými. A preto si myslím, že aj tento medzinárodný aspekt je veľkým zrkadlom toho, kde sa dnes Európska únia nachádza. My si žijeme v nejakej bubline. Myslíme si, že celý svet na nás vzhliada, ale, žiaľ, svet ide takou dynamikou a takým smerom, že Európska únia ako celok začína byť čoraz menej príťažlivá nielen pre ľudí tu žijúcich, ale aj pre ľudí, ktorí sú okolo nás.

A napriek tomu si myslím, že keby sme teraz začali hovoriť, že riešením je rozpad Európskej únie a potom z nej vystúpiť, je to oveľa jednoduchšia cesta. Odmietam napríklad tento naratív, aby nás rozdeľovali, že ten, kto nevzhliada k Bruselu, má jediné riešenie, aby sa rozpadla Európska únia. Veď niekedy Rímska ríša bola, veľmi dobre vieme, až po Konštantína v úplne inom charaktere a nakoniec sa stala vítaným celkom, ktorý bol postavený na kresťanských hodnotách, a podľa mňa by sme nemali byť teraz v defenzívnej polohe, že jediná naša odpoveď na toto všetko, čo sa deje, je, že poďme rozbiť Európsku úniu. Podľa mňa tu nie je najmenší dôvod, aby úradníci a ten deep state, ktorý je dnes v Bruseli, mali pocit, že oni diktujú pravidlá hry, pretože naozaj to tak nie je, a na to, aby to pochopili, je kľúčové, aby im to niekto povedal a aby to pocítili.

Ja vám poviem jeden príklad. Keď sme v marci tohto roku otvorili otázku emisných povoleniek pre domácnosti, ktoré teda predražia život každého, ešte v marci to boli len Slovensko, Maďarsko a, myslím, že Taliansko. Potom sa pridal český minister životného prostredia, ktorý povedal: 'Dajme to na stôl.' Ešte v marci 2025 Európska komisia na Rade ministrov povedala: 'Nič sa s tým robiť nebude a akceptujte to.' Bolo to schválené. Prijali ste to? Bude to platiť od roku 2027. Teraz už to podpísalo 19 štátov, ktoré žiadajú Európsku komisiu, aby tam bola zmena, a dva dni dozadu poslali prvých päť návrhov zmien, ktoré, samozrejme, nie sú dostatočné. Ale to, čo chcem povedať, je, že ich autonómnosť nie je nekonečná. Oni potrebujú cítiť, že tu je organizovaná skupina štátov, ktorá im vie povedať, že nie, a že pravidlá nebudete určovať donekonečna len vy, ale na to potrebujete mať silu. Európska únia je postavená na tom, že matematika nepustí, a tá sa odvíja od toho, koľko členských štátov s akou populáciou niečo presadzuje. A preto Vyšehradská štvorka je absolútnym fundamentom tej spolupráce. A musím to povedať otvorene, že ak by k tomuto neprišlo, alebo ak k tomuto nepríde, fragmentácia v strednej Európe, ktorá je, vyhovuje práve tým, ktorí teda seba nazývajú, že sú ten Západ a my sme ten Východ.

Takže ja som z tohto pohľadu optimistický, pretože je tu takáto plná sála a je tu veľa ľudí nielen na uliciach, ktorí vedia pomenovať a cítia to, že niečo nefunguje, ale predovšetkým to vedia pretaviť do konkrétnych politických rozhodnutí a krokov. To, že ste tu poväčšine asi predstavitelia, nazvime to intelektuálnej časti spoločnosti, je veľmi dobrým znakom toho, že každý jeden z nás si to uvedomuje a chce pridať aj ruku k dielu, pretože inak by ste tu dnes, alebo by sme tu dnes v sobotu nesedeli. A to, že sme tu, je preto, že chceme jedným hlasom povedať, že sme tu. Sme tu v strednej Európe. Spája nás spoločná identita. Tá spoločná identita má u nás kresťanské pozadie, či je to v maďarskom národe, celá tá tradícia siahajúca ku svätému Štefanovi, či je tu na Slovensku tradícia svätého Cyrila a Metoda, či to je svätý Vojtech, a k týmto veciam sa musíme absolútne vedieť hlásiť a definovať ich ako našu súčasť identity. A potom, bez ohľadu na to, či budeme prechádzať ekonomicky dobrým alebo zlým obdobím, pokiaľ máme spoločnú identitu, vieme spoločne ísť cestou a nemusíme sa oddeľovať, či je niekto viac Západ, niekto viac Východ, pretože tá identita nás všetkých bude spájať. Ďakujem pekne.