PANELOVÁ DISKUSE 2023

Vladimír PALKO:
JSME SPOJENI SILNÝMI POUTY SPOLEČNÉ HISTORIE

S ohledem na aktuální onemocnění Vladimíra Palka přednesl jeho jménem řeč publicista Jaroslav Daniška

Vaša Eminencia otec kardinál, vážený pán premiér Ján Čarnogurský, dámy a páni, poslankyne a poslanci, excelencie, milí hostia!

Ešte raz mi dovoľte na úvod ospravedlniť Vladimíra Palka. Veľmi sa tešil, ako povedal, medzi priateľov, a kvôli ochoreniu chrbta nemohol prísť. Takže veľmi ho to mrzí a ospravedlňuje sa, ale na včasné vyzvanie organizátorov napísal text, ktorý, ak dovolíte, tak vám teraz prečítam.

Vážené dámy, vážení páni, drahí Stredoeurópania!

Je mi cťou i potešením prihovoriť sa vám a ďakujem za to Patrimoniu Sancti Adalberti. Všetci sme spojení silnými putami našich spoločných dejín. A tým nemyslím, že sme spútaní, teda neslobodní. Nie, sme spojení. Toto spojenie dejinami je pre nás zdrojom poučenia a príležitosťou na pokračovanie nášho vzťahu a našej spolupráce na vyššej úrovni. Spolupráce možno nevyhnutnej na pozadí obrovských globálnych politických zmien.

Ospravedlňujem sa dopredu, ak budem občas zamieňať strednú Európu s Vyšehradskom štvorkou V4. Viem, že stredná Európa je širší pojem, ale robím tak kvôli jednoduchosti.

Dovolím si najprv predostrieť niekoľko tematických okruhov, kde vidíme neformálnu spoluprácu krajín V4 za posledných viac ako dvadsať rokov, a keď nie priamo spoluprácu, tak aspoň totožné politické myslenie. Ide o myslenie, ktoré sa len zriedka vyskytuje vo vládnucich politických kruhoch na západ od nás.

Nech nás nemýli skutočnosť, že občas niekto zo štvorice chýba. Niekedy je fľaša plná nie na sto percent a je vecou optimistického alebo pesimistického prístupu či povieme, že fľaša je spolovice plná alebo spolovice prázdna.

Prvým takýmto okruhom uprednostňovanie zachovania národných štátov v Európskej únii pred vznikom superštátu. Mal som prečítať aj ten podnadpis. Ta prvá poznámka je Uprednostnenie zachovania národných štátov v EÚ pred vznikom superštátu. Prvým takýmto okruhom uprednostňovanie zachovania národných štátov v Európskej únii pred vznikom superštátu. V Českej republike sa jednalo napríklad o dlhodobé postoje bývalého prezidenta Václava Klausa. Na Slovensku v roku 2005, kedy sa objavila Ústavná zmluva o EÚ, vládna strana KDH mala koncepciu, ktorá ústavnú zmluvu odmietla, a rovnako odmietla neskôr i Lisabonskú zmluvu, obsahovo totožnú s Ústavnou zmluvou. V Poľsku si vláda strany Právo a spravodlivosť vydobyla výnimku z Lisabonskej zmluvy v oblasti rodinného práva.

Naše snahy síce neboli príliš úspešné, ale naše spoločné myslenie v tomto tematickom okruhu pretrváva.

Po druhé: Vzdor voči ideologickej kolonizácii v kultúrno-etických otázkach

Druhým tematickým okruhom je vzdor voči ideologickej kolonizácii nášho priestoru Bruselom a Washingtonom. Pojem ideologická kolonizácia pochádza od pápeža Františka, ale v podstate je obsahovo totožný so starším pojmom kultúrna vojna. Z nášho pohľadu ide o vojnu obrannú, lebo sa bránime najmä pred LGBT+ ideológiou.

Prebieha to už vyše dvadsať rokov. V roku 2002 slovenský parlament na návrh KDH schválil deklaráciu, podľa ktorej EÚ nemá zasahovať do rozhodovania členských štátov v kultúrno-etických otázkach, ako sú ochrana rodiny a ochrana života. Táto deklarácia sa stala vzorom pre podobnú deklaráciu, ktorú schválil poľský Sejm v roku 2003.

V roku 2004 slovenskí ministri vnútra a spravodlivosti na Rade ministrov EÚ vetovali návrh na vzájomné uznávanie registrovaných partnerstiev osôb rovnakého pohlavia členskými štátmi. V roku 2006 český prezident Klaus vetoval zákon o registrovaných partnerstvách v Česku, i keď jeho veto parlament potom prelomil.

Súčasťou obrannej stratégie bolo prijatie zákonov na ochranu tradičného manželstva v Poľsku, na Slovensku a v Maďarsku. V Česku sa teraz rozhoduje, či bude akceptované manželstvo osôb rovnakého pohlavia. Do tejto chvíle sa však geografická hranica medzi štátmi, ktoré ho majú, a tými, ktoré ho nemajú, značne podobá na líniu niekdajšej Železnej opony. Zrejme je to tým, že krajiny, ktoré majú skúsenosť s komunistickou utópiou, majú obavy z utópií nových.

Česko, Slovensko a Maďarsko kvôli obavám z rodovej ideológie odmietajú ratifikovať Istanbulský dohovor.

Terčom najväčších útokov zo strany EÚ v týchto kultúrno-etických otázkach je Poľsko a Maďarsko. Na Slovensku sa sporadicky snažíme mediálnou aktivitou vyjadriť im solidaritu.

Po tretie: Prorodinná politika

Treťou oblasťou spoločného myslenia je prorodinná politika. Vlády V4 nechápu finančnú podporu rodinám iba ako pomoc slabším, ale niekedy ako investíciu a niekedy ako spravodlivú odmenu za to, čo rodiny urobili pre štát.

Správy o inovatívnych aktivitách v prospech rodín prichádzajú zo všetkých krajín V4. Na Slovensku sme prikročili k revolučnému kroku v oblasti starobného dôchodkového zabezpečenia. Žijeme už roky v čase demografického útlmu a je zrejmé, že štátny systém dôchodkového zabezpečenia i zdravotného zabezpečenia je udržateľný len, ak sa budú rodiť deti, budúci platcovia do týchto systémov. Preto je potrebné odmeniť rodičov za výchovu týchto detí.

Zaviedli sme rodičovský dôchodok, ktorý je prídavným dôchodkom. Obaja rodičia dostanú rodičovský dôchodok za každé pracujúce dieťa, ktoré odvádza odvody do štátneho systému dôchodkového zabezpečenia, a to vo výške jeden a pol percenta z hrubej mzdy dieťaťa.

Mal som tú česť iniciovať diskusiu o tomto dôchodku pred sedemnástimi rokmi a počas uplynulej vlády som radil ministrovi sociálnych vecí a rodiny Milanovi Krajniakovi v tejto veci. Ministrovi Krajniakovi sa podarilo rodičovský dôchodok politicky presadiť a v tomto roku bol po prvýkrát vyplatený.

Po štvrté: Snaha o zachovanie európskeho charakteru kontinentu

Štvrtou oblasťou spoločných názorov je boj proti neriadenej migrácii, lebo našou snahou je zachovať európsky charakter kultúry nášho kontinentu. Spolupráca krajín V4 bola kľúčovou pre odmietnutie kvót, navrhovaných EÚ v krízovom roku 2015. V tejto téme sa úlohy lídra zhostilo najmä Maďarsko.

Po piate: Vojna a mier v Európe

Piatym okruhom je vojna, či mier na Ukrajine. Západ je v zásade zjednotený v odsúdení ruskej invázie. Je však rozdelený v pomenovaní koreňov vojny a v otázke dosiahnutia mieru. Vládnuca verzia vysvetľuje príčiny vojny spôsobom, ktorý sa de facto podobá na metódu "reductio ad Hitlerum", a riešenie vidí jedine vo vyzbrojovaní Ukrajiny a v obnovení jej hraníc z roku 1991. Nezdá sa, že ide o reálne riešenie. Druhá, politicky a mediálne potláčaná verzia hovorí, že vojna bola ruskou reakciou na rozširovanie NATO, a že sa jedná o zástupnú vojnu medzi USA a Ruskom. Zástancovia tejto verzie sa prikláňajú k rokovaniam, teda k diplomacii.

V EÚ bola doteraz jediná krajina, ktorej vláda zastáva ten menšinový postoj. Je to stredoeurópska krajina, je to Maďarsko. Pred pár dňami sa rozhodovalo o tom, či sa po voľbách stane takou krajinou i Slovensko, ďalšia stredoeurópska krajina. Akokoľvek kontroverzným politikom je Robert Fico, ale s jeho príklonom k postoju Viktora Orbána v otázke vojny poväčšine súhlasím.

Opäť teda vidíme akési stredoeurópske jadro ponúkajúce Európe alternatívny pohľad.

Dámy a páni, milí priatelia!

Myslím, že uvedené skúsenosti s naším totožným myslením nás môžu napĺňať určitým optimizmom. Dovoľte mi však poukázať aj na prirodzené komplikácie.

Začnem vzťahom Slovenska a Maďarska. Žili sme v jednom štáte tisíc rokov. Z toho na posledných sto rokov Slováci nemajú dobré spomienky. Po rozchode na konci prvej svetovej vojny sme si zvykli pozerať na maďarskú politiku s určitou nedôverou, nie sme však hysterickí.

Situácia sa však zlepšuje. Pred pár rokmi sme mohli vidieť v slovenskej vláde súčasne Slovenskú národnú stranu so stranou, ktorej väčšina voličov patrila k maďarskému etniku, čo bolo nemysliteľné v 90. rokoch.

V slovenských konzervatívnych kruhoch prebieha opatrná diskusia, ako pripomínať slovenský podiel na dejinách tisícročného Uhorska.

V posledných dvoch rokoch sa menšie skupinky konzervatívnych intelektuálov zo Slovenska a Maďarska zúčastňujú spoločnej spomienky na bitku pri obci Veľké Vozokany v roku 1652, v ktorej Slováci a Maďari bojovali proti Turkom, ktorú inicioval Ján Čarnogurský

Uvidíme.

Pár poznámok k Poľsku. Poľsko bolo kľúčovým faktorom v prekonaní komunizmu v Európe, poľské sebavedomie v EÚ nám môže byť príkladom. Vojna na Ukrajine vytvorila určité neporozumenie medzi Poľskom a Maďarskom. Poľsko má okrem stredoeurópskeho vektoru pochopiteľne i historický východný vektor, pretože je dedičom odkazu Poľsko-litovskej únie. Preto v prvom roku vojny pôsobil vzťah Poľska a Ukrajiny priam ako bratský.

Dnes je to inak a nie je to iba kvôli obchodu s obilím. Problémom je odkaz Stepana Banderu, ktorý je na Ukrajine viditeľný. Poľsko na to opakovane i v čase vojny upozorňuje. Domnievam sa, že tento spor bude pokračovať. Poľsko sa s kultom Banderu zmieriť nemôže a zároveň na Ukrajine je od čias Majdanu odkaz Stepana Banderu tak trochu súčasťou štátnej idey.

S očakávaniami a záujmom sledujeme, ako sa bude Poľsko zaujímať o strednú Európu.

Dámy a páni,

Keď sme sa tu v Prahe stretli pred vyše rokom, na jednom paneli boli účastníci vyzvaní, aby jedným, či dvomi slovami povedali, čo je pre nich stredná Európa. Vtedy som povedal, že to je "spoločný osud".

Kiež budeme schopní obstáť pred výzvami dnešnej doby pri napĺňaní tohto spoločného osudu.

Ďakujem vám za vašu pozornosť.